50 originálnych príhovorov - zborník všetkých príhovorov z 1. edície

Zborník 50-tich originálnych príhovorov obsahuje všetky príhovory z 1. edície:

POČET STRÁN: 98

Tradičné obrady:

10 príhovorov - smútočné obrady

10 príhovorov - sobášne obrady

5 príhovorov - uvítania detí do života

Netradičné obrady:

5 príhovorov - Deň matiek

5 príhovorov – oceňovanie bezpríspevkových darcov krvi

5 príhovorov – prijatie maturantov

5 príhovorov – Mesiac úcty k starším (oslava životných jubileí)

5 príhovorov - Vianoce

Cena za 4 osobitné publikácie ponúkané prostredníctvom nášho e-shopu je spolu 125 €  (štandardná cena za 1 príhovor = 2,50 €)

Limitovaná cena pre Zborník originálnych príhovorov je momentálne len za cenu 88 € (1 príhovor teraz len za 1,76 €)

Ukážka smútočného príhovoru:

Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie!

Náš život je cestou, vymedzenou prvým a posledným nádychom.

Na nej hľadáme, objavujeme, spoznávame, skúšame, otvárame nové brány, prijímame nové výzvy. Často nám vietor fúka piesok do očí, blúdime, padáme, vraciame sa. Kráčame jednou nohou v minulosti, druhou v budúcnosti. A stále prichádzame na križovatky, kde sa rozhodujeme pre ďalšiu z ciest. Každá z nich nás ovplyvňuje, ale ovplyvňujú nás aj cesty iných ľudí. Mnohé sa križujú a rozchádzajú, mnohé vedú spoločne.

Ľudské cesty. Putovaním po nich zažívame búrky, slnko, hromy, blesky, sneh i dážď dohromady. Niekedy spomalíme, spozornieme, detailnejšie si všímame okolie. Viac sa zahľadíme do ľudských tvárí, v ktorých čítame príbeh konkrétneho človeka. Občas nám vnútorný hlas napovie: „Staň sa aj ty súčasťou jeho príbehu.“

Vtedy dve cesty začnú viesť jedným smerom.

Poznáme známu vetu: „Koľko ľudí, toľko ciest.“ A na nich každý zodpovedá sám za seba, každý zodpovedá sebe za to, čo urobí, uvidí a prežije, i za to, čo sa naučí.

Ale prečo vlastne hovorím o ľudských cestách?

Zosnulý pán ... (meno a priezvisko zosnulého) práve na cestách strávil podstatnú časť svojho života  ako vodič z povolania....

Ukážka sobášneho príhovoru:

Vážení snúbenci!

Svoj  príhovor  pre  vás  začnem  celkom  netradične,  spomienkou  na  nádherný  film: „Zápisník  jednej  lásky.“

Je  to  film  inšpirovaný  skutočným  životným  príbehom.  Vykresľuje  dojímavý  portrét  dvoch  ľudských  bytostí,  ich  osudy,  cestu,  ktorú  si  vyvolili.

Dejovú  líniu  filmu  tvoria  spomienky.  Manžel  každý  deň  nahlas  číta  manželke  zo  zápisníka, do  ktorého  spoločne  celé  roky  zapisovali  svoj  ľúbostný  príbeh. Číta  v nádeji,  že  zázrak  menom  láska  na  pár  chvíľ  zvíťazí  nad  lekárskymi  diagnózami.  Jeho  hlboký  cit  k milovanej  žene  rokmi  neutrpel.  Naopak,  dáva  mu  zmysel  života.

Niekto  by  mohol  povedať,  že  film  je  prehnane  sentimentálny,  alebo idealistický.  Ak  je  to  pravda,  prečo  sa  potom  strany  toho  zápisníka  obracajú  tak  ľahko, a  prečo  má  divák  intenzívny  záujem  dozvedieť  sa,  čo  sa  stane  ďalej.  Možno v  kútiku  duše  verí,  že  rovnakú  lásku  prežije  aj  on.

Lásku,  ktorá  je  ako  vzduch,  voda  a  chlieb – jednoduchá  a  zároveň  zázračná.

Vy  svoj  vlastný  príbeh  lásky  píšete  už  dlhšiu  dobu.  A  dnes  ste  sa  rozhodli  ďalej  ho  písať  ako  manželia...

Ukážka príhovoru -  Uvítanie dieťaťa do života:

„Nič  na svete  sa  nedá  porovnať s okamihom,

keď  človek  vidí  prvýkrát  svoje  dieťa.

Ľudia zdolávajú  vrcholy, no  niet vrcholu  porovnateľného s týmto,

vyskytujúceho  sa  nepretržite  celé  veky.

Pozriete  sa  na  skrútený  batôžtek  a opätovne  pochopíte,

že práve  cez vás  prišlo  dieťatko na  túto zem“.

Vážení rodičia!

Áno, cez  vás  prišlo  na  túto  zem.  Prišlo  do  vášho  domova,  priestoru  pre  neho  životne  dôležitého,  poskytujúceho  útočisko  a  bezpečie.

Kde  má  vlastne  domov  malé  bábätko?  V detskej postieľke, či  v kočiariku?  Kde  je  preň  to  útulné miesto?  Bábätko  má  domov  v náručí.  Tam  mu  je  najlepšie.  Tam cíti  najviac  vašu  prítomnosť,  tam  počuje  známe  klopanie  vášho  srdiečka,  tam  vníma,  že  sa  mu  nič  nemôže  stať,  pretože  ste  pri  ňom, aby  ste  ho  chránili.  V šťastí  i v nešťastí, v zdraví  i  v chorobe.  Za  každých  okolností...

Ukážka príhovoru – Deň matiek:

Vážené  dámy,  milé  mamy,  staré  mamy,  babičky!

Dnešná  oslava  Dňa matiek  je  možno  trochu  iná.  Iná  tým,  že  chcem svojím príhovorom poukázať aj  na to   ťažšie,  bolestnejšie,  čo  musí  veľa  matiek  prekonávať  v živote. Starostlivosť  o  choré  dieťa.  Nie  je  to  nič  jednoduché,  je  to  údel  na  dlhé  roky,  keď  sa  mama  veľakrát  musí  zriecť  svojej  pracovnej  kariéry  a všetko  obetovať  pre  dieťa.  Byť  tu  s ním,  pre  neho  vo  dne,  v noci.

A napriek  tomu  s ním  prežíva  mnoho  radostných  chvíľ.  Miluje  ho  také,  aké  je. Teší  sa  z každého  jeho  úspechu,  do  úmoru  ho  povzbudzuje,  každý  deň  mu  ako  liek  dávkuje  optimizmus  a chuť  žiť. Aj  také  sú  mamy  medzi  nami.

Aj  také  býva  materstvo.

Dnešná  oslava  Dňa  matiek  rozpráva  o tom,  že   mama  nechce  mať  nikdy  pocit  nepotrebnosti,  zbytočnosti.  Práve  naopak.  Byť  matkou  je  pre  ňu  nádherné  poslanie,  ktoré  dáva  jej  životu  zmysel.  Zabúda  na  seba  a myslí  vždy  na  iných.

Také  je  materstvo.

Dnešná  oslava  Dňa  matiek je i   pohľadom  do  minulosti – na  vašu  mladosť,  na  roky,  keď  deti  boli  ešte  malé,  starostí  veľa,  a kolotoč  zhonu  sa  točil  tak  rýchlo...

Ukážka príhovoru - oceňovanie bezpríspevkových darcov krvi:

Vážení  hostia,

dnes  sa  tu  stretli  tí, ktorým nie je ľahostajný osud iných, a ktorí aj v dnešnom uponáhľanom a často neosobnom svete nemyslia len na seba. Darcovia krvi. Keď som  uvažoval,  ako  sa  vám  prihovoriť,  spomenul  som  si  na  novinový  článok, ktorý  som  nedávno  čítal  v nemenovanom týždenníku,  a v ktorom  boli  citované  slová primára  Hematologicko-transfúzneho  oddelenia  Ústrednej  vojenskej nemocnice v Ružomberku:
„V súčasnosti sa krv často mylne uvádza len ako vzácna tekutina. Krv je orgán ako každý iný, či už pečeň alebo srdce. Na darcov krvi sa tiež nepozerá ako na darcov orgánov, čo je veľká škoda.  Viete čo je zaujímavé na krvi?  Nedá sa získať ani protekciou, ani úplatkami, nedá sa vyštrajkovať a dokonca ju nezoženiete ani cez Ministerstvo zdravotníctva. Jediná metóda je darovanie, bezplatný odber.“

Vy -  darcovia  krvi  si  skutočne  zaslúžite  pozornosť zo strany štátu, ale aj širokej verejnosti. Hovorí sa, že človek príde na to, akú hodnotu majú rôzne veci, udalosti a ľudia   až vtedy, keď ich stratí. Podobné je to zrejme aj so zdravím. Často sa totiž stáva, že až keď ho stratíme a ocitneme sa v nemocnici, oceníme šľachetnosť a obetavosť tých, ktorí nám možno aj zachránili život. Darovali totiž krv. Bezplatne.

Ukážka príhovoru – prijatie maturantov v obradnej sieni:

Vážená pani profesorka, vážený pán profesor, milí maturanti!

Keď sa raz opýtali historicky najúspešnejšieho slovenského horolezca Petra Hámora, čo pre neho znamená horolezectvo, povedal:

„Každý výstup je pre mňa plný dobrodružstiev, záhad a tajomstiev. Vtedy siaham až na dno svojich síl a prekonávam hranice ľudských možností.“

Vedel o čom hovorí, pretože tých výstupov má na svojom konte už veľké množstvo.

Čo vlastne ženie horolezcov k tomu, aby sa zlepšovali, čo im dáva ambície? Dôležité je práve dobrodružstvo. Vystavujú sa maximálnym extrémom, sú súčasťou prírody. Klasické karabíny, laná, skoby, stúpacie mačky s hrotmi, ktorými sa zapierajú o ľad, to všetko tvorí súčasť ich výbavy, keď vyrazia na horský masív a veria, že to čo ich tam čaká, zvládnu. Vtedy sa začne odohrávať príbeh horolezcov a hory.

Postupne naberajú výšku, bojujú s mrazivým vetrom, zdolávajú zmrznuté žľaby, kamenné steny, keď sú naviazaní na jedno lano a musia sa spoľahnúť jeden na druhého, musí medzi nimi vládnuť zhoda, musia si veriť.

Niekedy ich prekvapí hrozivá búrka s hustým snežením. Nohy zapadajú po vyše kolien do bielej masy a človek vie, že musí vydržať. Hĺbka pod ním rastie, ale on je koncentrovaný na jeden až dva štvorcové metre pred ním. Čím je výstup zložitejší, tým viac pyšný je na seba.

Až príde okamih, kedy si už len užíva nádherný výhľad, adrenalín prúdiaci po celom tele

a niekedy aj pocit, že sa stal neprekonateľný. Veď pod sebou má celý svet a nad sebou iba nebo.

V prenesenom význame slova aj ľudský život je dobrodružstvom, aj v ňom nás občas prekvapia náhle búrky a my musíme napriek tomu kráčať ďalej, sme nútení zdolávať nespočetné prekážky, hľadajúc pri tom záchytné, oporné body, aby sme sa mohli posunúť vyššie. Máme pred sebou rôzne méty a keď ich dosiahneme, cítime sa tiež víťazmi a pripravujeme sa na výstup ďalší.

Vás, milí maturanti, čaká po akademickom týždni takisto zvládnutie jedného z týchto pomyselných vrcholov. Maturitná skúška.

Spomínate si na to, keď ste po prvý krát stáli na úpätí kopca s novými spolužiakmi a vtedy pre vás neznámymi profesormi? ...

Ukážka príhovoru – Mesiac úcty k starším (oslava životných jubileí):

Taliansky  filmový  režisér  Federico  Fellini  kedysi vo filme  CESTY  vyslovil:

„...Rodia  sa  zámerne  s ľuďmi,  keď  sa  tí  vyberajú  k druhým  ľuďom,  alebo  spoločne  určitým  smerom... „

Vážení hostia,  milí  seniori!

Áno,  každá  cesta  začína  krokmi  a  potom  vďaka  človeku, jeho  osobnosti  nadobúda  svoju  charakteristickú  podobu.  Tak  ako  je  rieka  metaforou  pre  čas,  pre  jeho  večný  pohyb,  premenlivosť,  plynutie  ale  aj  celistvosť,  tak  je  cesta  metaforou  pre  ľudskú  múdrosť  ako  žiť.  Cesty  sú  výrazom  ľudskej  túžby  nielen  prekonať  vzdialenosti,  ale  aj  dostať  sa  ďalej,  hľadať,  nachádzať,  stretávať  sa.  Nuž  a  na  každej  z ciest  si  človek  raz  nájde  miesto,  ktoré  ktosi - kedysi  výstižne  pomenoval:  Domov.  Je  to prítulné  miesto,  o ktorom  básnik  napísal:  „Aj  keď  sa  rozhodneme  kráčať  po  jeho  pôde  bosí, nič  nám  nezraní  nohu.  Domov  nás  privíta  a obklopí...“

Vaším  domovom,  milí  naši  seniori,  je   toto mesto.  Dnes  sa  z jeho  pôdy   pozeráte  do  času,  ktorý  už  uplynul....

Ukážka príhovoru – Vianoce:

Vážení spoluobčania!

Vianoce  sú  nesporne  pre  väčšinu  ľudí  najkrajšími  sviatkami  roka.  Ich  príchod  sprevádza  niekoľko  týždňov  predtým  zhon  v uliciach,  v obchodoch,  kde  sa  ostošesť  nakupujú  darčeky,  gazdinky  premýšľajú,  či   bude  sviatočný  stôl  dosť  bohatý, v domácnostiach  sa  upratuje, pečie,  v  médiách  už  od  októbra  na  nás  útočia  nespočetné  reklamy. Predvianočná trma-vrma.

Ale potom príde veľké stíchnutie  v uliciach  i v nás.  Koláče  sú napečené, hríbová  kapustnica  a ryba  rozvoniavajú,  všetko je na  svojom  mieste  a aj naše  srdcia  akoby  začali biť  o oktávu  nižšie.  Možno  preto,  že  sme  si  konečne  stihli  naplno  uvedomiť  - začali  ozajstné sviatky  lásky.  Večné  náhlenie  ustalo,  a vtedy  sa  prebudí  ticho  Vianoc,  zbavené  každodenného  ruchu  všednosti.

O čom  vlastne Vianoce  sú?  O ľudskej  štedrosti,  keď  k nám prehovorí  človečina.