10 smútočných príhovorov (5.edícia)

OBSAH:

Obsah:

1. príhovor ........... Rozlúčka s manželkou, mamou, starou mamou...

                                 (Úvaha na tému: Hviezdy na oblohe.) + ukážka nižšie

2. príhovor ........... Rozlúčka s mužom, otcom...

                                 (Úvaha na tému: Ľudský život.)

3. príhovor .......... Rozlúčka s mamou, manželkou, starou mamou...

                                (Úvaha na tému: Istota v rodine.)

4. príhovor ........... Rozlúčka so ženou....

                                 (Úvaha na tému: Srdce človeka je bezodné.)

5. príhovor ........... Rozlúčka so ženou, mamou, starou mamou...

                                 (Úvaha na tému: Sochár Čas.) 

6. príhovor ........... Rozlúčka s mamou, manželkou, sestrou v povianočnom období...

                                 (Úvaha na tému Vianoce, mama.)

7. príhovor ............ SPOLOČNÁ SMÚTOČNÁ ROZLÚČKA S RODIČMI...

                                  (Úvaha na tému: Rodičia, starí rodičia.) 

8. príhovor ............. Rozlúčka s 58-ročným manželom – náhle úmrtie...

                                  (Úvaha na tému: Časobytie.)

9. príhovor ............. Rozlúčka s mamou, babkou, vdovou...

                                  (Úvaha na tému: Láska.)

10. príhovor ............ Rozlúčka s priateľkou, mamou...

                                  (Úvaha na tému: Ľudská duša.)

Ukážka smútočného príhovoru:

(1. príhovor)

Rozlúčka s manželkou, mamou, starou mamou...

(Úvaha na tému: Hviezdy na oblohe.)

Ľudia kedysi verili, že ich osud je zapísaný vo hviezdach, ktoré vraj predstavujú ľudské duše. Už pred tisíckami rokov spájali nápadné rozostavenia hviezd do obrazov – súhvezdí a priradili im mytologický význam. Takto zvečňovali na oblohe svoj bájny svet.

Hovorili: "Boh nepoložil hviezdy do jazierka, aby sme ich mohli hocikedy vyloviť, ale dal ich ďaleko, aby sa ich vzácna cena nedala vyvážiť. Rozsvecuje ich počas jasnej noci a ich svetlo môže plávať po jeho hladine. Tá krása sa jednoducho nedá zastaviť.“

Áno, od nepamäti človek obdivuje tie mihotavé svetielka na nočnej oblohe. A čaká na krátky okamih, keď nebo pretne žiariaci bod, zanechávajúc za sebou svietiacu stopu. Predkovia ho považovali za padajúcu hviezdu a nás stále oslovuje poetika tejto archaickej predstavy. Chceme premeniť padajúce hviezdy na naplnené želania. Akoby sme si práve v tej kratučkej chvíli uvedomili prchavosť šťastných chvíľ, vzácnosť okamihov...